V utorok 4.10.2022 sa triedy 9. a 8. ročníka zúčastnili exkurzie do malebného mestečka Banskej Štiavnice. Vyrazili sme ráno za slnečného počasia. Cesta autobusom bola bezproblémová, no ako vždy unavujúca. Únava však bola rýchlo nahradená údivom a zaujatím, keď sme zazreli kalváriu na kopci sopečného pôvodu pri Banskej Štiavnici. Vedeli sme, že „hlavné atrakcie“ sú už blízko.
Prvou z nich bol Nový zámok. Keď sme prišli pred spomínanú stavbu, zistili sme, aká mohutná v skutočnosti je. Týčila sa nám nad hlavami, zaclonila i slnce. Ešte väčšia však bola zvnútra. Bola plná rôznych predmetov z obdobia tureckých vpádov na územie Slovenska. Videli sme tu bojové sekery či zápalné vence a palice obtočené konopnými šnúrami, ktoré sa namáčali do oleja alebo smoly a po zapálení boli hádzané z hradiska na turecké vojsko. Zoznámili sme sa aj s ťažkými ručnými poľnými zbraňami, a taktiež s plastikami Turkov v životnej veľkosti, ktorých pôvodným autorom je taliansky sochár a rezbár Dionýz Stanetti. Ďalším veľmi zaujímavým predmetom bolo sedemhlavňové delo, tzv. organ, ktoré bolo pôvodne umiestnené pred vstupom do Starého zámku.
Po prehliadke Nového zámku sme mali čas samostatne sa potúlať po kaskádovitých uličkách užšieho centra Štiavnice, občerstviť sa alebo kúpiť nejaký suvenír. Mohli sme vidieť Kostol sv. Kataríny či morový stĺp, ktorý slúži ako pamätník na obete moru a je prejavom vďaky mesta za ústup epidémie v rokoch 1710 – 1711.
Následne sme sa presunuli do Banky lásky, pamiatky venovanej láske Márie Pischlovej a Andreja Sládkoviča, ktorej venoval aj báseň Marína. Vnútri samotnej budovy sme boli očarení „živými“ rozprávajúcimi obrazmi samotných protagonistov tejto nenaplnenej lásky. Interiér bol nádherne zrenovovaný, aby čo najpresnejšie zachytával vtedajšie bývanie rodiny Pischlových. *Po prehliadke izieb, z ktorých jednou bol aj knižnica, kde boli vystavené Máriine kresby a úryvky z básne Marína písané rukou Sládkoviča. Potom sme sa presunuli do srdca budovy, trezoru Banky lásky. Dlhá chodba s oblúkovým stropom a zrkadlovou podlahou, a na stenách kazety s veršami Maríny – najdlhšej ľúbostnej básne na svete. Kazety slúžia ako schránky, do ktorých si môžete „uzamknúť“ lásku k niekomu, na kom vám záleží. Celé to pôsobilo ako z rozprávky. Chodba s výhľadom na terasu, kde sedávala a kreslila Marína, nás priviedla do poslednej miestnosti, kde sme videli video o vzniku tejto kultúrnej pamiatky.
Po prehliadke sme sa unavení pohodlne usadili v sedadlách autobusu, ktorý nás bezpečne dopravil domov. Celý tento deň bol jedným krásnym zážitkom, na ktorý len tak skoro nezabudneme.
Účastníci exkurzie
