Grécke písmeno π – pí – patrí medzi najznámejšie. Označuje iracionálne číslo, nazývané aj Ludolfovo. Z nekonečného množstva cifier si v bežnej praxi vystačíme s 3,14.
Táto matematická konštanta zaujala už pred štyrmi tisícročiami starých Babylončanov, ktorí zistili, že obvod kruhu je približne trojnásobkom jeho priemeru. Nad výpočtom si trápil mozgové závity aj slávny Archimedes zo Syrakúz v polovici 3. stor. pred n. l. a dopracoval sa k hodnote 3,1408 alebo 3,1428. Koncom 16. stor. nemecko-holandský matematik Ludolph van Ceulen sa dostal k 35 cifrám. Aby sa toto tajomné číslo nazývalo práve po ňom, navrhol viceprezident Londýnskej kráľovskej spoločnosti William Jones v roku 1706. Tým však záujem o π neuhasol a trvá dodnes.
Podobne sme aj my, na hodine matematiky, zisťovali v akej závislosti je obvod kruhu od jeho priemeru. Žiaci si doniesli rôzne predmety „kruhového“ tvaru. „Kotúľali“ ich, merali, počítali, údaje zapisovali do tabuliek a nakoniec „jedlé“ aj zjedli. Experimentovaním sa presvedčili, že obvod je naozaj približne 3-krát väčší ako priemer. Výsledné čísla sa im približovali ku konštante 3,14.
